Referencie

„Po konzultáciách so psychológmi, a následne aj po návšteve u psychiatra, ktorý predpísal dcére antidepresíva a utišovacie lieky, som vedela, že toto nie je dlhodobé riešenie. Začali sme hľadať alternatívne riešenia a na internete sme objavili terapiu Cesta vhodnú aj pre deti. Vedela som, že tak rýchlo, ako problémy začali, by správnym prístupom mohli aj zmiznúť. Ale určite nie užívaním farmaceutík, obzvlášť ak ide o psychiku dieťaťa. Dcéra bola samozrejme proti tomu, považovala terapiu za zbytočnú. Absolvovala zopár terapií a po 3 mesiacoch bola moja dcéra bola opäť to veselé a šťastné dievča ako predtým. Zostali len jazvy na tele… tie na duši prekonala s pomocou Cesty. S odstupom času som si uvedomila, ako veľmi sa zmenila aj v iných oblastiach. Zvláda situácie, ktorých sa predtým stránila a povie svoj názor, aj keď ostatní na to nemajú odvahu.“

„Po všetkých tých rokoch, kedy som sa nevedela odpútať od manžela, hoci rozum mi to hovoril už dlhé roky, som spravila krok do neznáma a podala žiadosť o rozvod. Bola som v bezvýchodiskovej situácii – nevedela som, ako zvládnem byť sama s deťmi, ani ako vyriešiť bývanie po rozvode. Po terapii Cesta mi začali prichádzať riešenia, bez toho, aby som čokoľvek riešila nasilu. Stačilo si len veriť! V samú seba a svoje schopnosti. Také jednoduché a zároveň tak ťažké. Musela som nájsť oporu v sebe samej. Momentálne som vnútorne šťastná a spokojná. Začalo sa mi dariť v práci, aj doma. Som obklopená priateľmi a známymi a otvárajú sa mi nové možnosti, obzory a zážitky. Ďakujem za všetko.“

„Terapie, ktoré som u Vás absolvovala, mi pomohli pochopiť udalosti, ktoré sa mi v poslednej dobe diali. Myslím, že ma to malo doviesť k Vám, aby som mohla prejsť do novej etapy života. Veľa som sa o sebe dozvedela, ale hlavne pracujem na sebe a na zmene svojho správania. Akoby sa mi otvárali okienka, v ktorých vidím, kde som robila chyby a kde bolo treba urobiť zmeny. Dnes som pokojná, vyrovnaná, za ničím a nikým sa nenáhlim, viem si rozkázať a hlavne uvedomujem si svoje ja. To si dnes vážim a mam ho rada. Vzťah s manželom sa tiež pomaly posúva dopredu. Vďaka terapii ho vnímam inými očami. Keď sa pozriem do svojho vnútra, vidím čistotu a upratané. Myslím, že toto bola pointa – zbaviť sa nánosov z minulosti. Sama by som to nedokázala. S Vašou pomocou som to však krásne zvládla. Veľmi sa Vám chcem poďakovať a verím, že sa spolu ešte stretneme. Robíte úžasnú prácu.“

„Musím sa Vám poďakovať, že po dlhej doby mám opäť pocit, že som šťastný. Je to strašne jednoduché. Prestal som klamať sám seba a povedal druhým o svojich pravých pocitoch. Pochopil som, že nie je podstatné,  ako vyzerám v zrkadle, pretože tým iba klamem sám seba a pomaly sa pretváram na ten nepravdivý obraz. Keď si vytváram klamlivý image, nemôžem byť sám sebou a potom nemôžem byť ani šťastný. Nezáleží na tom, čo si oblečiem a či v tom vyzerám dobre. Dôležité je, že ja som Ja a takto ma vnímajú aj druhí.“ 

„Viem, že moja zraniteľnosť mi už veľakrát narobila problémy. Ďakujem, pani Drgoncová, veľmi ste mi pomohli. Myslím si, že momentálne mám všetky otázky ohľadom svojho smerovania zodpovedané a bolesti týkajúce sa minulosti som vďaka Vašej pomoci tiež skonfrontoval. Nepociťujem žiadne bloky, skôr som teraz zameraný na skutočnosť a prítomnosť. Myslím stále na to, že moje Božstvo chce, aby som hlavne žil a tým životom sa učil a posúval. Veľmi veľa som vďaka Vám pochopil a presne viem, čo mám robiť. Váš prístup k Vašej práci je naozaj profesionálny. Vážim si Vás a ďakujem za všetko. Ste super:).“

Pani Zuzana bezprostredne po terapii vyznala svoje pocity prostredníctvom tejto básne:

„Láska je ako lepiaca páska.
Keď ju raz odlepíš, už ju nenalepíš.
Odtrhni si nový kúsok a choď do cukrárne na zákusok,
bo sladká je ako cukor, no pozná aj všetky chute vôkol.

Občas lieta ako sokol – má aj taký zrak, krídla ako vták.
Chuť slobody je ako smaragdový vodopád.
Postavíš si svoj hrad, odkiaľ priehrštím si môžeš zásoby lásky brať.
A hlavne nezabúdaj mať sa rád!“

„Tie situácie, kedy mi môj ex-manžel robil cez naše deti podrazy, som poznala už dlho. Myslela som si, že rozchod mnohé vyrieši, ale jeho slovným útokom som sa nedokázala brániť ani potom. Keď som sa v terapii pozrela na svoje pocity, našla som strach, ktorý som si niesla od detstva. Celkom iná situácia, iný človek a pritom ten istý strach. Strach, ktorý ma pri konfliktoch nútil vždy k ústupu a podriaďovaniu sa. Videla som samú seba, ako sa bojím otcových reakcií, keď sa na mňa nahneval. To malé bojazlivé dievčatko, ktoré sa nedokázalo vzoprieť autorite, vo mne pretrvávalo do dospelosti. Dalo to veľa práce, kým som sa s pomocou terapeutky zbavila všetkých nezdravých presvedčení. Vzťah s mojim ex-manželom sa dostal do neutrálu. Akceptujem ho, niekedy mi ho je ľúto, ale už mu nedovolím, aby ovládal môj život.“

Vždy to prebiehalo podobne. Moja trojročná dcéra priniesla hračku a ukazovala mi, ako sa chce so mnou hrať. A vždy v tej najnevhodnejšej chvíli, keď som mala nedokončené povinnosti. Väčšinou som jej dala dôrazne najavo, že teraz sa musí hrať sama. Ale keď som ju popri domácich prácach nenápadne sledovala, preháňali sa mi hlavou myšlienky, že kedy budem mať vlastne čas hrať sa s ňou! Občas som si priestor nasilu našla, ale robila som to s obrovskou nechuťou. Nechápala som, prečo mi to nejde tak nejako prirodzene. Vďaka terapii som odhalila, že moje vlastné ego mi zadalo podvedomé nastavenie, že najprv musí byť všetko porobené a potom bude čas na hru. Samozrejme, že za tým všetkým som našla odpozorované reakcie mojej mamy. Tiež sa nikdy nezastavila. Zrušiť túto hru ega bola moja prvá úloha. Ďalšia úloha bola nanovo nastaviť vzťah k mojej dcére, ktorú som podvedome brala ako osobu, ktorá mi bráni plniť povinnosti. Tých pár terapií skutočne stálo za to. S pokojnou dušou si teraz dokážem urobiť na dcéru čas a naplno ho využiť v jej prospech.“

„Uvedomovala som si, že mi niečo bráni vyjadriť pocity. A tiež som vedela, že skôr či neskôr to zo mňa „vybuchne“. V tých chvíľach sa hádke s manželom nedalo zabrániť. Akoby som strácala v návale emócií kontrolu nad sebou. Po hádke som si vždy uvedomovala, že to nebolo správne a že sa to možno dalo riešiť aj inak, ale nevedela som, ako. V terapii som odkryla spomienku spred niekoľkých rokov, v ktorej som sa vrátila do obrovského sklamania z toho, ako sa manžel raz zachoval. Ale čo bolo na celom tom najúžasnejšie – pochopila som, že stačila len malá zmena v mojom správaní, možno pár slov, ktorými by som vyjadrila svoje očakávania vo vzťahu k manželovi a nemuselo vzniknúť to nezdravé nastavenie voči nemu, ktoré vo mne celé tie roky žilo.“

„Prežila som rôzne krízy… Najviac sa týkali práce, bolo to pre mňa veľmi ťažké. Rozhodovala som sa, či odísť alebo zostať (v zásuvke som mala nachystané tri výpovede). Nevedela som, ako sa vyrovnať s útokmi na moju osobu, niekedy až agresívnymi. Mala som rozhovory s nadriadeným, s poradkyňou… Sama neviem, ako som to prekonala, ale nakoniec som našla taký vnútorný pokoj, s ktorým sa mi to podarilo všetko prijať. Dala som svojej práci ešte šancu a zostala som tam. Pamätám si presne ten deň, kedy som zaznamenala taký pocit úplne čistej hlavy. Bolo to asi 5 týždňov po terapii. Akoby mi všetky zbytočné, zaťažujúce a depresívne myšlienky zmizli. Od toho dátumu sa cítim oveľa lepšie. V duši mám taký kľud… Myslím, že terapia bola dobrá voľba pre mňa. Dokonca som po terapii bola vystavená aj nepríjemnej konfrontácii zo strany bývalého partnera, ale vôbec nepociťujem k nemu hnev, ani nič negatívne, ako to bývalo v minulosti. Teraz ma to už vôbec netrápi. Predtým by som sa sužovala. Teraz cítim takú harmóniu… a tú som vždy hľadala. Vďaka terapii som si uvedomila, že častokrát som išla akoby sama proti sebe, ani neviem prečo. Sama som si škodila negatívnym myslením plným pochybností a nedôvery.“

„Cítim sa dobre a rozhodne neľutujem že som terapiu absolvovala. Vďaka nej som sa mohla „stretnúť“ s mojimi rodičmi, ktorí už nežijú a prežiť si rozlúčku s nimi a odpustenie… A s tým odišiel aj môj smútok. Ten obraz mi ešte nadlho zostane v pamäti. Od terapie konečne vnímam pocit kľudu a pohody. Terapia mi pomohla uvedomiť si aj to, že na jednej strane som túžila po dôverných a láskavých partnerských vzťahoch, ale v praxi som ich takpovediac deštruovala vlastnými reakciami. Tiež som prehodnotila svoje kamarátske vzťahy a niektoré som ukončila, pretože som si uvedomila, že ich vo svojom živote nepotrebujem. Cítila som, že ma zaťažujú a potrebovala som získať odstup. O tomto rozhodnutí som ani na sekundu nezapochybovala a som rada, že som to urobila. Otvoril sa mi priestor pre nové vzťahy.“

„Po terapii som mala pocit, akoby zo mňa spadol obrovský balvan. Cítila som sa veľmi odľahčená a oslobodená. Problémy v zamestnaní sa začali vo veľmi krátkom čase riešiť. Tým, že som svoju nadriadenú prestala vnímať so skrytým vnútorným hnevom, začala som sústreďovať pozornosť na podstatné veci. Celkovo ma práca začala viac baviť a cítim sa konečne užitočná.“

„K pani Dušane som sa dostala náhodou pri surfovaní na internete a akoby mi moja vlastná duša povedala : „Toto je tá cesta, ktorú tak dlho hľadáš“. Terapia ma naviedla k tomu, aby som znova začala prežívať svoje emócie naplno. Pomocou Cesty som porozumela svojim pocitom a pani Dušana mi dala návody, ako ich ovládať. Po terapii som si konečne dokázala usporiadať myšlienky a osvojila som si nové podporné vlastnosti, ktoré som pomaly začala vo svojom živote praktizovať. Každý má v sebe neuveriteľne veľkú silu zmeniť svoj život, len ju musí objaviť. A to je možné práve vďaka terapii Cesta.“

„Terapia Cesta mi pomohla pochopiť viaceré omyly a veci,ktoré som si domýšľala z môjho detstva. Podarilo sa mi viac pochopiť svojich rodičov i manžela. Veľmi mi sadol osobný a citlivý prístup pani Dušanky, i jej profesionalita a dôveryhodnosť. Určite jej služby využijem aj v budúcnosti. Doporučujem ju aj známym.“

„Pomocou tejto terapie som chcela riešiť viacero problémov, ktoré ma obmedzovali v bežnom živote. Boli to rôzne fóbie, s ktorými som dlhé roky zápasila (strach z výšok, z hlbokej vody, zo šoférovania…). Bola som v úžase, čo všetko sa mi počas terapie objasnilo. Objavili sa mi veci z minulosti, ktoré som doposiaľ vnímala úplne inak. Akoby sa mi zrazu otvorili oči alebo roztvorilo nebo nado mnou a ja som pochopila, prečo som sa tak ťažko prebíjala životom, kde som robila chyby. Konečne som zistila, prečo som v minulosti riešila niektoré svoje problémy tak, že som sa vždy cítila ako porazená. Dnes už viem, čo som mala robiť. Terapia Cesta mi ukázala správny smer. Po jej absolvovaní som bola nadšená tým, čo všetko som počas nej cítila a vnútorným okom videla. Po niekoľkých sedeniach som začala pociťovať, že sa všetko okolo mňa mení, ale v skutočnosti som sa menila ja. Táto terapia je úžasným procesom, ktorý dokáže preniknúť človeku do hĺbky jeho duše a precítiť to, čo v bežnom živote nemá možnosť spoznať.“

„Terapia ma príjemne prekvapila formou a potešila svojimi výsledkami. Som z tých „neveriacich Tomášov“, ktorých rácio drží emócie nakrátko a považovala som za nemožné vpustiť niekoho do môjho vnútra. Avšak komunikácia sa odohrala na podvedomej úrovni a moje logické „ja“ bolo úplne vynechané z hry. Priamo po terapii som si nebola vedomá žiadnej zmeny. Výsledky sa objavili s časovým odstupom až o pár týždňov, kedy mi vnútorný hlas akoby pripomínal, čo v danej situácii chcem a môžem urobiť. A ozýval sa dovtedy, pokiaľ som si nové správanie úplne neosvojila. Dnes idem automaticky podľa nového vzorca a nesmierne sa z toho teším.“

„Terapia Cesta mi pomohla v období, kedy som sa utápala v žiali nad stratou milovanej osoby a nenachádzala už zmysel života. Bola som zúfalá, nič ma netešilo, nemala som žiaden cieľ. Po absolvovaní niekoľkých terapií som mala možnosť precítiť myšlienky, ktoré boli odkazom akoby z druhej strany brehu. Vďaka nim som našla cestu, ako ísť ďalej. Terapia mi pomohla hlavne zbaviť sa pocitu viny, ku ktorému som sa vo svojich myšlienkach neustále vracala. Pomohla mi oslobodiť sa od týchto nepríjemných pocitov a nájsť pokoj mojej duše. Som šťastná, že som ju mohla absolvovať a doporučujem ju každému, kto sa umára v žiali a v problémoch a nevie nájsť z nich východisko.“

„Veľmi ma trápilo, že svojho syna neustále okrikujem a veľa vecí mu zakazujem. Moja komunikácia s ním bolo samé „Nerob!“, „Nechoď tam!“, „Dávaj pozor!“… Nevedela som si pomôcť – môj strach, že sa mu niečo stane, bol silnejší. Pri terapii som objavila spomienku, v ktorej som v detstve cítila veľký strach a nemala som pri sebe nikoho, kto by mi pomohol vysporiadať sa s tým. Krátko po terapii som začala pozorovať zmenu svojho správania. Prestala som byť tak úzkostlivá a obmedzila som svoje zákazy voči synovi na tie najnevyhnutnejšie. Pri prechádzke s ním sa aj ja cítim lepšie, pretože už nemusím stále striehnuť na to, čo by mohlo syna ohroziť.“