Vzťahy okolo seba tvorí každý z nás. Niekedy sa vymykajú našim predstavám a preto sa ich snažíme aktívne formovať. Chybou však je, keď do vzťahu vkladáme naše vlastné očakávania.

Neraz počúvam ľudí, ako rozhorčene reagujú na správanie svojho partnera: „Zaujíma ho/ju len jeho/jej práca, na mňa nemá nikdy čas…“, „Doma nič nepomôže…“, „So všetkým, čo urobím, je nespokojný/-á“, a tak ďalej. Je Vám to povedomé? Zrejme áno. Je to totiž bežný jav, najmä pokiaľ vzájomné spolužitie partnerov má za sebou už nejaký ten rôčik.

 

Počiatočné obdobie formovania vzťahu je častokrát zahmlené snahou ukázať sa v tom lepšom svetle.

Po čase prirodzene zistíme, že partnerove návyky a stereotypy nám prekážajú. Dochádzame k uvedomeniu: „Veď takto to nechcem! Toto musím zmeniť, kým je ešte čas.“ Hm, čas na čo? Na pretvorenie dospelej bytosti na náš obraz? A je obraz nášho Ja skutočne ten najideálnejší? Vieme, čo je správne a ako má svet fungovať? Každý totiž chápe fungovanie života a nastavenie vzájomných vzťahov podľa toho, ako to videl, zažil, počul… Ale ten druhý vyrastal v celkom v inom prostredí, zažíval iné situácie a celkom odlišným spôsobom sa na ne naučil reagovať. Preto i jeho predstava, ako situácie riešiť či ako sa v konkrétnom prípade zachovať, je celkom iná. Jedinečná a svojská.

Je ťažké niekedy dospieť ku kompromisu. Ale práve tie sú základom pevných vzťahov. Nespokojnosti v súvislosti s partnerom sa dá zbaviť jedine tak, že posilníte vlastnosti, ktoré máte spoločné a zároveň sa naučíte akceptovať odlišnosti toho druhého.  V odlišnosti je krása spolužitia. Odlišnosť núti hľadať kompromisy. A kompromisy sú začiatkom zdokonaľovania samých seba.

 

Harmonickému spolunažívaniu sa dá naučiť. Ako na to?

1. Na začiatku nalaďte svoju myseľ na skutočnosť, že partnera nebudete posudzovať, ale iba spoznávať. Ak aj nájdete odlišnosti v jeho    správaní, iba pripustite, že k danej situácii sa dá pristupovať viacerými spôsobmi.

2. Ak Vás „vytáča“, že partner robí veci inak ako Vy, doprajte si čas premýšľať, prečo postupuje práve takto. Možno prikladá danej aktivite celkom iné priority ako Vy.

3. Nakoniec sa pokúste zmeniť niečo na svojej obvyklej reakcii. Zastavte všetky nevypovedané výčitky, kritiku, ironické poznámky a vnímajte svoje pocity. V ideálnom prípade zistíte, že sú to pocity, ktoré tu už niekedy boli aj v súvislosti s inými ľuďmi. Váš partner ich svojím konaním vyprovokoval a prebudil. Vy sa teraz na neho hneváte, že sa kvôli nemu cítite nepríjemne…! Ale tie pocity patria Vám. Možno je načase začať sa nimi zaoberať…

 

Čo keby ste prestali hľadať na druhom chyby a namiesto toho začali budovať vzťah, v ktorom obaja môžu prejaviť svoju jedinečnosť? Alebo skutočne chcete mať partnera, ktorý sa kvôli Vám pretvaruje a nemá pri nás možnosť byť sám sebou?  

Nuž, ideálny vzťah taký. Plný dobrovoľných kompromisov a akceptovania odlišnosti toho druhého.